Pavol Matija

Konzum

Keďže treba veľa nakúpiť, treba veľa zarobiť. Samá reklama. Nová móda. Vždy o niečo zlepšené produkty. Nechápem načo sú doslova malým deťom niekoľkostoeurové najmodernejšie telefóny. Točíme sa okolo toho istého. Treba nakupovať, buď málo a draho alebo veľa a lacno, prípadne aj v inej kombinácii. Na druhej strane deti umierajúce hladom, ľudia, ktorí žije z misky ryže na deň, napokon ale, nás sa to netýka, to je na inom konci sveta. Je super, že si môžeme nakúpiť, otázne je, či všetko, čo kupujeme aj potrebujeme a či vôbec ešte po rokoch šialeného nakupovania sme vďační, že nežijeme na tom inom konci sveta. Nedávno jeden z najbohatších ľudí sveta oznámil, že takmer celý svoj majetok rozdá. Pekný príklad. Nehľadajme v tom hneď nejaký skrytý biznis model, proste rozdá. Aj keby sme my všetci vedeli tak trocha rozdať, možno by to napokon aj s nami bolo lepšie. Politologický welfare state hovorí o „čo najväčšom šťastí pre čo najviac ľudí“. Ak by sme rozdávali, zdieľali by sme vlastné, naše šťastie, že máme. Najprv ráno môžeme začať zdieľať jemný úsmev. Potom na obed 1 euro náhodnému (teda „náhodnému“ určite nie, napokon náhody neexistujú) žobrákovi. Popoludní môžeme zdieľať dobrý príklad tým, že niekoho pustíme cez prechod pre chodcov, hoci to je pre nás Róm, ktorý sa nemá kde ponáhľať. A úplne super by bolo urobiť aj jednu malú bezodplatnú pomoc. Som rád, keď ma niekto osloví s prosbou a viem mu zadarmo pomôcť. Dnešok, ako ho nazývame, je priam pýtajúci si odplatu za všetko a odplatu čím vyššiu, pretože všetko je drahé. Lietame ako besní celé dni za povinnosťami. Niekedy to zásielke poštou do Bratislavy trvalo pár dní, dnes cez digitalizáciu to máme behom sekundy na opačnom konci republiky. Aj tak nemáme čas. Na bežné zdieľanie dobra. Ľudstvo žije usadené v pekných autách, čím mladší adolescent, tým drahší bavorák, čím ťažšia práca, často tým staršie auto. Je to kolotoč. Zarobím. Miniem. Samozrejme, niekde je nahromadeného až veľa a tam by bolo možné popustiť a začať rozdávať. Uvažuje sa o zvýšení príspevkov na obranu až do výšky 5 % HDP. Tak vyzerá, že svet bude viacpolárny, nie unipolárny, preto by možno bolo dobré investovať viac financií do budovania dobrých vzťahov. Nakúpiť zásoby alkoholu a zorganizovať pitku USA, Rusko, Ukrajina a všetci ostatní, menší i väčší, viete, ešte žiadna vojna sa neskončila vojnou. Vždy napokon niekto rokoval. Celkom pekne sme sa napočudovanie vrátili ku konzumu, aký je aj nadpis tejto state. Konzum je chaos. Bežím, zarábam, míňam, nakupujem, prostredníctvom látok v mozgu sa mám fajn, je to forma drogy. Stále sa potrebný hormón vyplaví. Konzum je neidentifikovateľný ošiaľ. Je to forma cirkulujúceho mlynského kola, ktoré nemá koniec. De facto nemá zmysel. Dávajme aj od seba naproti teórií hrabiek. Spojenie konzumu a času som neuviedol iba tak. My nemáme čas robiť dobré veci, ľudia sa prestali zhovárať o živote, nikto na nikoho nemá čas, iba ak utilitaristicky, ľudia sú zavalení prácou, ktorá veľkej väčšine ľudí neprináša dostatočný benefit v podobe dobre ohodnotenej práce, napokon tak ako zapriahnuté kone ťahajú za sebou a so sebou život, splácajú úroky z pôžičiek a úverov, majú na sebe extrémnu tiaž a preto priestor na bezodplatné pomoci je minimálny. Konzum, nedostatok času, veľké nároky na človeka vytvorili chaos, v ktorom žijeme.

Pýcha vs. pokora

Zlo vzniklo, keď najkrajší z anjelov povedal Bohu „non serviam“, nebudem slúžiť. Pýcha neslúži. Pýcha ja sama o sebe úžasná. Pokora naopak otvára, aj napriek tomu, že sa zdá byť nemoderná, nepotrebná, slabá, otvára dvere k novým obzorom a službe. Nemôžeme byť všetci ministrami. Ale všetci môžeme slúžiť na svojej úrovni. V rámci našich možností. Žijeme dobu extrémnej potreby „byť lepším“. Je to prosto doba človeka. Kedy veľa ľudí už Boha nepotrebuje, lebo má vytvorený vlastný raj. Všetci sme úžasní. Uvažovali ste nad tým, aké krásne je mať zdravotné ťažkosti, mať málo peňazí, mať v živote problémy? Všetko toto otvára dvere pokore, aby k nám vstúpila. „Boh sa pyšným protiví, pokorným dáva svoju milosť.“ Naproti tomu vidíme u nás driapanie sa hore po pomyselnom spoločenskom rebríku, háverstvo, zdolávanie konkurencie. Asi to nebude záležitosťou pokory. Doba je antipokorná. Pokoru veľa ľudí vníma ako poníženie. Je to však okrem iného aj schopnosť uvažovať o sebe ako o nie najlepšom, schopnosť vnímať svoje chyby a tým otvára v človeku schopnosť prijímať iných s ich chybami. „Nesúďte, aby ste neboli súdení, neodsudzujte a nebudete odsúdení“ odkázal nám Ježiš Kristus, už aj keď niekoho titulujem slovom „idiot“, „debil“, je to prejav pýchy, vyhranenia sa voči druhému. Ale Sudca je len jeden, len ten vidí a pozná všetko.

Slovensko

Je smutné, že sa toľko nanadávame na našu krajinu, Slovensko. Slovensko je excelentný útvar, geograficky – máme hory, nížiny, dostatok vody, nie sme ani na západe, ani na východe, ani na severe, ani na juhu, politicky – sme v Európskej únií, máme istú váhu smerom na každú svetovú stranu, ľudsky – toto je jeden z najväčších našich kapitálov, toľko schopných a snaživých ľudí hocikde nie je. Máme krásne mestá s množstvom úžasných nielen historických pamiatok, ale v nich aj štýlové kaviarne, reštaurácie, dostatočné možnosti na športovanie. Bohatý náboženský život. Veľa krásnych ľudí – žien, mužov. Veľa talentovaných detí a mládežníkov. Zachoval sa folklór. Máme veľa nových hudobných interpretov s nadaním. Pomerne vynikáme vo futbale, hokeji, tenise, v každom športe sa nájde priam špičkový zástupca európskeho či svetového formátu. Najnovšie máme veľa nových a pekných futbalových štadiónov vlastne v každom krajskom ale i menšom meste. Veľké množstvo extrémne snaživých komunálnych politikov, ktorí prácou žijú. Vôbec sa nestotožňujem s tým, že by sme mali zlé vysoké školy. Máme úžasných rodákov, ktorí nás predišli do večnosti – básnikov, kňazov, športovcov, politikov. Jediná výtka, politika by nemusela byť tak znevažujúca samu seba, politik by mal rásť k štátnikovi a nie k vandalovi z ulice, niekedy sa „to“ sledovať dalo, lebo hoci „to“ bolo opačného názoru, názor bol prezentovaný vecne a pomerne slušne, nebolo to „buď ja zabijem teba alebo ty mňa.“ Nekončme však negatívne, počuli ste, že v Číne údajne od cestujúcich pýtajú aj 15.000 dolárov za operáciu apendixu – výbežku tenkého čreva? U nás to máme, myslím, o dosť lacnejšie.

Cirkev

Cirkev –  vždy tá istá počnúc Sv. Petrom. Keď mi jeden historik povie: „do kostola nechodím, lebo Cirkev urobila veľa chýb…“ Možno áno, možno nie, neviem. Ale čo hovorí Ježiš Kristus: „čo zviažete na zemi, bude zviazané aj v nebi a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané aj v nebi.“ Je to prosto tak. O tom sa nepochybuje, možno v rámci úvah. Mali by sme rešpektovať postavenie Cirkvi v spoločnosti. Často jediná prináša ľuďom nádej, uzdravenie, posilnenie. Dnes sa oficiálne ujal úradu pápež Lev XIV. Cítiť celosvetovo akúsi radosť. Cítiť ju asi preto, lebo môže byť pápežom zmierovateľom. A nič viac tento svet nepotrebuje ako zmierenie. Dlhodobo si myslím, že nazvime to nová Cirkev (v zmysle spoločenstvo veriacich), už nebude o povinnosti, ísť si tú jednu nedeľňajšiu Svätú omšu odstáť a pošomrať na dlhú kázeň, bude to o radosti zúčastniť sa Svätej omše. Osobne je pre mňa často Svätá omša vrcholom dňa, lebo na tú polhodinku sa tam dá ísť aj cez týždeň. Namiesto nezmyselného skrolovania sociálnych sietí, ktoré mimochodom bežnému jedincovi dnes denne zaberie aj 2 hodiny. Čo je viac, stretnúť sa osobne s Ježišom, pretože On je osobne prítomný na každej Svätej omši alebo nasávať do hlavy rôzne výmysly samozvaných koučov? My hľadáme už asi všade, len nie a nie u Boha. Naozaj si myslím, že „nová“ Cirkev bude žiariť. Či starší alebo mladí budú vnútorne ako deti oslavovať možnosť byť na slávení. Zámerne je použité slovo „oslavovať“ lebo tam neprídu s tiažou života a potrebou zmilovania sa Ježiša Krista, skôr upriamia ich vnútro na to, že Ježiš Kristus je s nimi, o čosi bližšie ako inde. Nie Cirkev trúchliacich, ale radujúcich sa.

Manželstvo ako toxický vzťah

Nezačnime hneď nábožensky, ale sociologicky je rodina základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť je zložená z rodín (i jednotlivcov, ale tí sú tiež iba z rodín). Čo sa stane, ak napadneme základnú bunku spoločnosti? Spoločnosť sa začne celá rozkladať. Viete, kto je najlepší „psychológ“ ? Diabol. Dokonale nás ma všetkých prečítaných, vie aké sú naše slabosti, pôsobí rôzne, často podprahovo cez hudbu, filmy, sociálne siete, že to ani nevnímame, potom pôsobí cez ľudí okolo nás, ktorí nás indoktrinujú inými než Božími názormi, teda vždy ide o nejaký vplyv. Poviete, aké sú tie Božie názory? No úplne jasné. Ako som už viackrát vyslovil, Bibliu nemám v malíčku, ale Ježišove slová z Evanjelií sú jasné, sú to slová Boha, keď si otvoríte Bibliu a čítate, zrazu čítate presne to, čo chce Ježiš od nás. Sú slová prorokov, je Starý zákon, ale ja ako najrýdzejšie zrná viery vnímam to, čo vyslovil Ježiš Kristus, jeho citáty. Boh vedel, akí sme ovplyvniteľní, preto nám dal jasný návod a príručku správania. Prejdem k tomu, čo je dnes priam zarážajúce. Ako môžeme manželstvo, hociktoré, označiť za toxický vzťah? Je toho plný internet a psychologické poradne. Pozor, ale, nás veriacich nesobášili psychológovia  a influenceri, ale kňazi. A čo poradí rehoľník? Odpustite si, prijímajte sa takí, akí ste, lebo ľudia sa rokmi aj menia, majte na prvom mieste partnera, partnerku. Čo radí internet? Urobte si hranice, buďte egoisti, starajte sa o seba. Myslím, že žijeme pomerne veľký rozvrat spoločnosti. Nie som tmár ani negativista, ale nemám dojem, že by ľudia boli nejako prehnane pokojní a šťastní. Skôr tak nejak blúdia, pijú kávu, jedia koláče, veľa pracujú, pozerajú do mobilov, tabletov, deti chodia po uliciach akoby zronené v tých širokých nohaviciach, bez iskry. My sme už viac na sociálnych sieťach ako nohami na zemi. Moje manželstvo malo najlepšie obdobie, keď sme sa spoločne modlili, aj celý Svätý ruženec každý deň, žiadne lepšie obdobie som v živote nemal. To sú aj odporúčania tých, ktorí sú na zemi vo viere najvyššie, rehoľníkov a kňazov: „manželia sa majú v prvom rade spolu modliť.“ Symbióza založená na duchovne je oveľa mocnejšia a trvácejšia ako symbióza založená na telesne, pričom vytvára pôdu aj pre silnú telesnú symbiózu. Ako píše Sv. Pavol „najprv je živočíšne, potom sa má uplatňovať duchovné.“ Jednoducho, najprv vám musí byť niekto príťažlivý, ale potom sa majú uplatňovať duchovné princípy vzťahu. Naproti tomu som minule dostal do rúk jednu knihu, opäť veľa zaujímavých a vedeckých informácií, ale zarážajúce bolo, keď autor tvrdil, že láska je chemická záležitosť, vznikajúca v mozgu, pozor, samozrejme, aj to. Ale ak by sme sa tým riadili, ľúbime koľko? 2 roky? 4 roky? Láska by tak bola v dnešnom svete plnom príťažlivých žien a mužov prchavá ako voňavka. Ako mi moja známa povedala po piatich rokoch jej manželstva: „teraz ľúbiš, potom budeš mať iba rád.“ To už bolo pred deviatimi rokmi, s manželom dodnes žije, darí sa im a majú tri decká. A preto sa majú uplatňovať duchovné princípy. Lebo tá chemická láska sa často, najmä dnes, oslabí, žena priberie, muž schudne, sú zavalení prácou, do toho deti, hypotéky, vplyv médií, známych, rodičov. Láska nie je eufória. Ale ako píše Sv. Pavol „všetko znáša, všetko verí, všetko vydrží…“ Láska je často drina. Ako minule poznamenala jedna slovenská herečka, už má okolo 75 rokov tuším: „manželstvo je jedno ťažké zamestnanie.“ Ak sú hádky? No Ježiš Kristus prišiel ozrejmiť aj to: „manželka nech sa vo všetkom podriaďuje manželovi a manžel nech vo všetkom miluje manželku.“ Žiadna tyrania, ako som už písal skôr, to nie je. Pretože ľúbiaci muži skutočne vedia, čo všetko pre manželku urobia, že rozhodnutie má byť na nich ale často, či častejšie, je manželkine, lebo ju vypočujú. Ale manželka nemá spucovať svojho manžela, vykričať ho, že bude to tak a tak.   Má pôsobiť tým, čo je žene prirodzené, nehou a jemnosťou. Biblická rodina je, žiaľ, či nežiaľ,  patriarchálna.  Teraz sa vám vaše manželstvo môže javiť dobre, ideálne, tak načo sa modliť spoločne? Skúste. Bude to iná dimenzia vzťahu. Jeden Zdravas trvá asi 15 sekúnd, dajte spolu 3 Zdravasy, kurnik šopa, vy nemáte 150 sekúnd? Dajte spolu 10 Zdravasov!