Pavol Matija

Predstavitelia

Mrzí ma, keď rôzni pubertiaci a ľudia, ktorí neboli v živote veľmi činorodí sa navážajú do čelných predstaviteľov štátu. My si ani nevieme predstaviť, kto môže viesť štát. Aká osobnosť to musí byť. Vzdelaná, v kondícií fyzickej i psychickej, s nesmiernou zásobárňou energie, s vystupovaním, vzhľadom, rozhľadom a mohli by sme menovať ďalšie vlastnosti. Súčasný premiér Slovenska po 5 ostrých guľkách za 5 mesiacov zregeneruje a chodí akoby nič po stretnutiach s najvyššími predstaviteľmi, poviem, sveta. Vystupuje na konferenciách, riadi štát a myslím, že robí, čo môže a my povieme: „dosť bolo Fica.“ Nuž, kto to po ňom zoberie? Stále nevidíme, že taký človek pravdepodobne musí dostať pomazanie od Boha, aby toto zvládal. Jasné, že prídu asi aj iní, ale ctíme si aj ich. Môžeme niekoho nemať úplne že v láske kvôli názorom. Ale nenávidieť pre názor je niečo iné. Neznášať. Svet sa jednoducho zmení a krajiny, ktoré budú pripravené prijať zmenu, obstoja lepšie, bude to návrat k hodnotám, pretože tento svet začal byť plytký a prázdny. Chýba jednoduchosť, sedliacky rozum, rešpekt k Bohu, nastala akoby ilúzia, ktorá je prázdnym pozlátkom pekných tvári, tiel, šiat, majetku a veľkosti človeka, ktorý je priam bezduchou sochou. Sme akoby veriaci, ale to často len zápisom na krstnom lístku.

Evanjelium

Kresťan vie v každom momente, ako konať. Ježiš Kristus nám dal na všetko odpoveď. Vlastne nemáme na výber a je to tak dobre. My sme si však veci obrátili, tzv. poľudštili a hodnotíme veci možno na základe nejakej pravdy, spravodlivosti ale už nie na základe Evanjelia. Som presvedčený, že aj veľkých zázrakov z čias života Ježiša Krista by bolo viac, ale veď ľudstvo zabilo Boha. Možno to je kolektívny trest, že dnes zomierame na malé choroby, slepneme, hluchneme. Myslím ale, že tých zázrakov pribudne, aby ľudstvo otupené a slepé videlo Božiu veľkosť. Toto už nepôjde zlátať tak, že čakáme, kým neuveria, neobrátia sa, lebo oni nechcú veriť a obrátiť sa, je im dobre vo svojom válove. Ľudí bez svedomia je veľa a ja neviem, ako takto môžu žiť. Duša by mala žízniť po Bohu. Lebo Boh je darca duše. Tvorca. Sme skôr bytosti duchovné ako telesné. Pozrime na exprezidenta Českej republiky, Zemana, jeho telo ja pravdepodobne chatrné, tuším je aj na vozíku, je známa jeho obľuba ostrejších nápojov a cigariet, ale žije. Myslíte, že žije v luxuse? Asi nie, neviem, ale z jeho kníh viem, že keď je u seba na chate, konzumuje jednoduché jedlá – údeniny a ozaj mu veľa netreba. Prešiel som veľa reštaurácií a nič mi to nedalo, keď si tak doma ukrojím chlieb so salámou, som šťastný. Neviem, na čo to je, stejk taký, onaký. A propos, vedeli ste, že pôst posilňuje ducha človeka? Skromnosť, pokora, cudnosť, mierumilovnosť, štedrosť, činorodosť, dobroprajnosť – to sú cnosti. Možno by to mohol byť náš vstup do nového života. Keď nechceme tak narýchlo brať do rúk Bibliu.

Modernizmus bez pôdy

Všetko to vyzerá super. Pôjde to už len ďalej, budeme úspešnejší, uvoľnenejší, bohatší, technológie sú prirodzenejšie ako beh malých detí, domy nie sú domy, ale priam hrady s komfortom, ktorý nebol niekedy ani na Pražskom hrade. Označte ma za spiatočníka, ale pomätenie ľudstva, ktoré nastalo a ak neustúpime od toho všetkého, prehĺbi sa, bude veľmi bolestivé. Už dnes lekári hovoria o tom, že nám vyrástla či rastie stratená generácia. To nie sú prirodzené deti. Uvoľnené. My ich testujeme monitormi, zaťažujeme, majú komfort, ale ony nie sú prirodzene šťastné. Majú v rukách mobily. Nevedia prekladať nohy pri behu, namiesto toho chodia na unikátne krúžky. Všeobecne si myslím, že ľudstvo nie je šťastné, aj keď naoko všetko má. Svet, ktorého architektúra bola nastavená, padne. Je to nový Babylon. Svet, ktorý nie je založený na trvalých hodnotách padne. Čím menej hodnôt, tým väčší pád. Udeje sa to aj prostredníctvom mužov a žien, ktorí začali a začínajú vládnuť, akoby politický meteorit, ktorí mnohí z nás odmietajú, vyvinie tlak cez silu od Boha, ktorú dostane, že aj politiky, ktoré idú proti Bohu budú musieť ustúpiť. Tuším, že sme mali mať napríklad úplný zákaz spaľovacích motorov, čuduj sa svete, nemáme. Elektrina je dobrá alternatíva, ale nie základ pre autá. Takto sa to všetko postupne rozplynie ako bublina zo žuvačky. Lebo to nemá základ. Toto proste ľudstvo nedá, architektúra sveta má byť postavená na Bohu. A určite bude.

Čistota

V živote som bol v situáciách, ktoré boli ťažké. Až keď som spoznal Boha, ten stav, ten pocit, ktorý dáva milosť posväcujúca, život dostal zmysel. Častým svätým prijímaním, modlitbou a čítaním výňatkov Biblie som sa zmenil. Nepotrebujem veľa. Žiadne extra dovolenky, zážitky, som tu a čakám, budúcnosť vlastní Boh. Minule jedna pani, veľmi dobre vyzerajúca, na benzínke za pultom kvôli maličkosti vykríkla: „ja si niečo urobím.“  Zdá sa mi, že to je stav veľkej časti spoločnosti, ľudia išli pod heslom „budúcnosť je vaša“ a zrazu nestoja na pôde, nevedia kde, kam. Dnes viem, že svet čistoty nechcem opustiť. Stav, kedy sa Boh ozýva a ja aspoň môžem povedať: „som doma, ale počkaj, ešte zbehnem na spoveď.“ Skúste sa napiť svätenej vody, ísť na pútnické miesto, vstúpiť do kostola a prežehnať sa, zaloviť v Evanjeliách, lebo to je vstupenka do sveta čistoty. Otvoria sa nové obzory. Tzv. religiozita je dnes priam diagnózou, to asi všetci naši starkí boli vyšinutí. Boh búchal po stole, dopúšťal – covidom, vojnami, chorobami, nehodami, zemetraseniami, požiarmi, my ideme ďalej, nech sa hlavne úročia zisky. A ja tomu nerozumiem. Slepí ľudia. Nič nie je zlé na tom, ak niekto ide pekne oblečený a upravený po nákupnom centre, len či sa to nestalo jeho modlou, v centre je človek, nie Boh, pretože človeku stačí obyčajné bavlnené tričko. Chcel by som sa zobudiť do nového rána, aby ľudia videli, že to nie je pravda, čo žijú, že je to choroba sveta, ktorý napriek urgenciám z neba ide ďalej, rúti sa a asi ho preberie už len niečo veľké.