Skúsenosť je brázda, čo stopu vyryje
prichádza každý deň, nemáš na výber
otvorené oči mať, to by snáď chcel každý
no, ako že ich otvárať – tie tmavosivé skaly?
Skala či s okom čírym niečo spoločné má?
Veď skala len stojí a oko sa stále pozerá
pozerá, pozerá, len či aj dobre vidí…
akýže okamih premieta sa v danej chvíli
Pozerá veľa to oko, kto ide, kto čo má
takéto jemné stvorenie – aký to zákerák
všíma si, všíma, každý má svoje zorné pole
a človek – človiečik, často chodí len potme
Čímže to vnímame to, čo sa dnes deje?
Hlásali horúčavy, a hľa, má prísť ochladenie
hlásajú každý deň jak všetko zle sa stalo
človek už nespozná rozdiel medzi lžou a pravdou
Akíže jednoduchí ľudia nás v čase predchádzali
trochu sa modlili, trochu spali, trochu pracovali
to boli naši predkovia, čo znali kade ísť
a pokoj pokojný bol pre nich najväčší zisk
Čože to žijeme, novovek, či už sme ďalej?
Európa, aká bola, už je iná, Európa na dne
Čože to tí starci konali za čudné hlúposti?
My chceme veľa šatstva a jesť do sýtosti!
My chceme ukázať, že nie sme spiatočníci
keď bude treba, tak aj milovaním na ulici
zbúrať treba všetky staré poučky a dogmy
za minulosťou nechať proste zapálené mosty
Človeče, však, kam vedie tvoja cesta….
chcem veriť, že nejdeš do priveľkého tepla
ja ticho som, no tak to proste mnohí vraveli
že lepšie sa začať s Dobrým priateliť
História je i vzťahov, i konaní, i bežných dní
to nie sú len bitky, to nie sú len veľké dátumy
výnimky platia a svorne potvrdzujú pravidlá
my či sme odkázaní učiť sa len na chybách?
Nedokonalosťou poznanie naše vždy stehotní sa ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty