Videl som raz planétu, inú ako iné
život, voda, krásna zem, nepriateľ nikde
všetko pekne plynulo, to, čo malo trvať
iba kúštik umu, pokory, žiadalo si od nás
Potom prišiel veliteľ, sám veľký pán človek
má veľkú hlavu, dve ruky, dokáže čokoľvek
čo tam po tých ostatných a i dákej zemi
ja tu budem šéfovať a vy iba nežiť
Podmanil si všetko, asi však až priveľa
usmievajúc na seba, že toho Boha dobieha
kráľovstvo však rúca sa väčšmi každý deň
z duše plnej svetla danej ostáva prachu tieň
Vravíme si ľudstvo – škorpióny, opice
už tu ťažko dopadli povahy moc žičlivé
láska ako príkaz nedá sa viac napĺňať
človek – veľký generál, veru iný zákon má
Vravíme si ľudstvo, pozri na tie zveri
stačí iný názor a ruka je na revolveri
hádajú sa, bijú sa, každý chce ukázať
komu tento svet do vlastníctva pripadá
Vystavili fabriky, hotely, moria brázdia lode
na najvyššom poschodí sedí sa tak mocne
čože by sme riešili, či niekto zajtra zomrie
zapíšte do zoznamu – nepodstatná obeť
Kto nevie sa prať, nič nám tu z takého
čo aspoň hrubým slovom nezabíja iného
Ako by držal zbraň takýto naničhodník?
Okraju spoločnosti nanajvýš je hodný
Ženy, deti, čo tam po nich, tu sa píšu hranice
nech sa odtiaľ poberú osoby viac citlivé
keď nepôjdu po svojich, vyženú ich salvy
tento kus zeme má predsa nám patriť
Takto v svete študovanom – samí lekár, právnik
a ak by aj nie, nuž aspoň tučné vklady
čo je veľké v malom, bude strašné vo veľkom
nuž ponúka sa otázka: byť či nebyť človekom?
Pozeráme na ďaleké vojny a prehliadame dlane
sami pritom nejdeme bez nabitej zbrane
niekto zabil tisíce, niekto iba srdce iného
no náboj ohavný vyviera z toho miesta istého
Celá debata | RSS tejto debaty