Pavol Matija

Váhy, čo vážia presne podľa svojej úvahy

merajú slová a činy rýchlosťou blesku

včera bol zlý, dnes ako dobrák sa dostaví

no váhy už zmizli, ostala otázka – kde sú?

Ostali pohrúžené do vlastných výpočtov

v zajatí zákonov a pravidiel už pochopenie

objaví sa len občas, má ho len málokto

etalón, ten má miery dávno vymienené

Ako sudca z ľudu, či študovaný právnik

karhá ostrým slovom za tri zhnité čerešne

čo malé susedove deti v zábave kradli

mysliac na dedine, že všetko je obecné

Ako čitateľ novín, čo vidí všade neprávosť

veď tým zlým už treba konečne dať!

Sú proste iba pliagou a už ich má dosť

už teší sa, veď ich vraj už budú zatvárať

Ako študent, čo vie, ako to chodí v zámorí

že všetko je super a odpisovanie sa trestá

spolužiak – somár, ten sa na školu nehodí

nevyšiel ani za hranicu okresného mesta

Ako znalec zákona, čo posiela políciu

na tých, čo sa večer smiali príliš hlasno

po desiatej v noci bolo síce iba chvíľu

ale veď to by sa malo trestať – basou

Si čistý, veď nikdy si ani omyl nespravil

a preto mal by si súdiť a hodíš sa na to

mal by si tvoriť pravidlá a určovať zákazy

byť najlepší je pre teba vhodnou prácou

Takých tu treba, čo vedia jasne povedať

kto ako žil a žije, čo robí a s kým si tyká

vďaka takým už ani Sudcu nám netreba

veď úplne jasný je predsa zákona výklad

Dávno boli znalci Písma, teraz je to etalón

ten spravil dnes to a henten včera tamto

sme my ľudstvo hrozné, ani by sa nezdalo

spoľahni sa, etalón učiní vždy pravde za dosť