Pavol Matija

Pochopenie

Logika sveta je obmedzená, neuvedomujúca si a nepripúšťajúca, že by bola súčasťou niečoho vyššieho, sveta duchovného. Odomknime cestu pochopeniu.

To, že teraz píšem je vecou ducha, nie tela, prípadne ducha v tele. To, že sa budete pri obede s niekým rozprávať je tiež vecou ducha, nie tela, prípadne ducha v tele. Príchod myšlienok, usporadúvanie, tvorba, detekcia vhodna a nevhodna v nich, ich vyjadrenie, prípadne realizácia. Nejde o vyvrátenie človeka telesného, lebo duch človeka je vtelený, aby sa prejavil vo svete viditeľne iným. Ide o podriadenie tela duchu, to čo nás/vás môže oslobodiť. Aby ste sa nebrali, že ste iba ľudia, hoci sme ľudia, sme tiež súčasťou duchovného sveta. Ak vám teraz napadlo niečo v zmysle: „čo tu zas ten píše…“, nie je to prejav Ducha Svätého vo vás, je to duch odporu k človeku, k poznanej i zjavenej pravde, duch pýchy a možno je už vo vás toľko, že už je cesta k vyslobodeniu ťažká/ťažšia. Nedá vám to prijať poznanie, hoci ak iba poznanie iné od vášho, teda nie jediné. No uzamykať sa vo svete duchovna, je neprijímať zasa človeka v sebe, odmietať jeho potreby, človek potrebuje byť aj bežný – smiať sa, byť uvoľnený, pracovať, mať zmysel vo svojej práci, starať sa o zdravie tela a jeho vitalitu, socializovať sa – teda tú sú potom cesty dve: uzamknutia v duchovnom svete, čo čiastočne môže viesť k istej forme čudáctva, a potom strachu z duchovného sveta, kde ho radšej v celosti odmietame, lebo „veríme vo fakty“ alebo rôzne inak si tento náš postoj odôvodníme. Aj tu je uzdravenie v Duchu Svätom, nebyť pomyselným čudákom ale ani človekom odmietania duchovna kvôli strachu, kvôli nedostatku odovzdanej tradície od predkov, kvôli odporu voči Cirkvi či iné dôvody. Fakt je ten, že neveríme. Veríme viac v dovolenku ako v Boha. Svet začal byť tak ľudsky, že v ňom zrazu chýba miesto pre Boha. Boh je nahradený človekom-bohom. Predstavte si, že by ste toľko ako športujeme, toľko by sme sa modlili. Veď tu už sa málokto modlí, starší, modlitebné skupinky, občas nejakí jednotlivci. Prečo sa nechceme modliť? Lebo opäť neveríme, neveríme modlitbe. Ak by teraz si sa modlil Otčenáš a Zdravas a hneď pred tvojimi očami by sa ti vrátilo plné zdravie, alebo by ti nabehlo 100.000 EUR na účet, v okamihu. Veril by si modlitbe, hneď. Po zázrakoch modlitby ale treba pátrať, lebo sa diali a dejú. Opäť neveríme, že nejakí svätí niekoho uzdravili, že svätí orodujú u Boha. Keby sa mi tu teraz zjavil Svätý Pavol, ako človek, s posolstvom od Boha, s priamou rečou ku mne… veril by som ešte viac, ale on sa mi zatiaľ nezjavil. Odpadol by som? Bál by som sa? Nie, smial by som sa, v úžase miernom, v miernom udivení, lebo ja viem, že on existuje, ja neverím, že on existuje, ja viem. Chceme fakty? Veď na to sú plné historické zápisy, knihy, história. Človek žiada veľa dôkazov, Bohu sa možno páči viac viera.

In medias res cestou k pochopeniu. Mozog je najmä neurologicky spracovateľ podnetov a informácií. Myslenie je v skutočnosti oveľa viac duchovná záležitosť.

Vaše uzdravenie, vo všetkom, v živote, vo vzťahoch, v zdraví vedie cez Ducha Svätého, on je liečiteľ duše, ducha, tela, mysle, každej bunky. Nuž ako? Zlý – diabol má svojich démonov a zlých duchov a nimi získaných ľudí. To je jeden pól. Druhý pól – neporovnateľne silnejší – Boh Otec Všemohúci a jeho anjeli a svätí a Bohu presvedčení ľudia.

Ak mám hnev, veľký hnev, závisť, pýchu, strach, pochybnosti, klamstvo. Konám azda v Bohu? Produkuje tieto myšlienky vo mne Duch Svätý? Nie, neprodukuje. Veď myšlienka je vecou ducha, konkrétneho.

Uzdravte sa v Duchu Svätom, ale to nie je len prijímanie Eucharistie, ale aj uvedomenie si obsahov vo svojej takzvane hlave. Uzdravenie človeka súčasnosti spočíva v očistení nielen srdca, ale aj mysle, lebo je zahltená, pod stresom, pod návalom – duchmi nervozity, stresu, paniky, pochybností. Toho je plný svet.

Duch Svätý sa nikdy v nás neupína na nikoho, ani na ženu, ani muža, deti, kamarátov, obchodných partnerov, iba na Boha, dôveru v Boha a službu Bohu. Preto, ako píšem v jednej básni: „o pravú lásku nikdy nebudeš bojovať.“ Prepusťte aj tých, po ktorých túžite a oni netúžia po vás. Duch Svätý nikdy nikoho neznásilňuje. A túžba je často skôr vecou obsesie, zviazanosti a to nie je láska.

Vaše oslobodenie sa udeje v Duchu Svätom, ktorý je Priamym Božím Účastníkom. Takto sa udeje aj vaše uzdravenie vo všetkých sférach. Nebudete mať všetko zrazu, že by ste hneď boli plne zdraví, mali životných partnerov a úspech, ale budete slobodní, slobodní v Bohu.

Zámerom článku bolo priniesť pochopenie, uzdravenie, oslobodenie, ak sa to udialo čo i len u jednej/jedného, vyšlo to. Lebo človek nie sú len tie 2 ruky, 2 nohy… v Duchu Svätom sa rozjasní vaša duša, duch, myseľ aj telo. Ale obsahom či ovocím Ducha Svätého nie je nervozita, strach, hnev, nenávisť, pochybnosti, závisť, pýcha, odpor. Pôsobí vo vás Boh?