Pavol Matija

V odovzdanosti

Čím viac je váš svet nahnutý, tým viac žite v odovzdanosti, žite v odovzdanosti vždy, to je pravé oslobodenie. Určite mnohí z vás počuli slová, myšlienky o odovzdaní svojich nielen trápení ale priamo aj života a všetkého Bohu. Je to čoraz aktuálnejšie, najmä v časoch týchto, kedy sa rúca veža za vežou a padá jedno za druhým. Ale aj vzrastá, preto, nebuďme slepí na dobré – lebo v týchto časoch mnohí dosahujú vrchol služby Bohu, zhodnocujú svoje poznanie a poznatky v prospech služby dobra. V čase lámania. Na dobré a na zlé.

Prečo je svet vyplašený? Prečo toľko napätia? Azda nebeské mocnosti bubnujú? Možno áno.

A prečo bubnujú? Lebo nás čaká niečo veľké? Kto kam dovidí, tam môže hlásať. Ale nás ľudí čakajú naše malé i väčšie úlohy. Pomôcť, poslúžiť, nekonať zle, zveľadiť, odpustiť, nehnevať sa. Dajte si k tomu svoju úlohu. Lebo nás čaká vstať ráno a pracovať. A či pracujeme na dobré či na zlé, je na nás. Takže nás až tak nemusí zaujímať to veľké, či to príde alebo nepríde, či kedy príde, nás zaujíma naša služba. Služba – pretože sme neprišli byť pánmi ale služobníkmi.

Ak sa rozhliadnete okolo vás – vidíte váš byt, dom, vaše pracovné prostredie, vaše zdravie, vaše úspechy, výsledky, vaše rodiny. Ale to možno nie je úplne vaše. Požehnal vám to Boh. A vy to nevlastníte. Aj keď sa toho stoj čo stoj držíte. A viera ide na okraj, ide tam: Bože, vezmi si to, vezmi si všetko, čo chceš a kedy chceš! Ja stojím vlastne iba nahý pred Tebou, odhodlaný slúžiť.

Ak ma na tej ceste napojíš dobrým jedlom, ba hocijakým jedlom, ďakujem. Ak mi dáš piť vodu, ovocnú šťavu, ďakujem. Ak mi pošleš do cesty tých, ktorí mi pomôžu modlitbou, skutkom, hocičím, ďakujem. Ak mi dáš zdravie, ďakujem. Ak mi prihodíš niečo naviac, podelím sa s inými a za to, že sa môžem podeliť, neďakujem, ale kľačím pred Tvojou tvárou.

A dokedy? To je iba na Tebe, Bože. Nevlastním môj život. Moje povolanie. Moje zdravie. Môj majetok. Ja som Ti prišiel slúžiť.

Prinesie nám šťastie všetko cestovanie, keď prejdeme mnohé krajiny? Čo ak prejdeme všetky krajiny, kde nájdeme pokoj, oddych a zážitky? Prinesie nám šťastie veľký majetok, ak zrazu bude treba sa len oň starať, o každú blbú žiarovku, ktorá nesvieti, o každý problém vo firme, ak zistíme, že potrebujeme dostatočný životný štandard, ale nepotrebujme veľký majetok? Prinesie nám šťastie 15ty partner, ak zistíme, že nevieme, koho sme ľúbili a po kom sme iba na chvíľu či nadlhšie zatúžili, ak zistíme, že už ani nevieme, čo je láska?

Príliš sa držíme nášho života, lebo neveríme, že je od Boha. Ale povedzme: Bože, pôjdem tam, kam ma pošleš. Zober mi všetko, ja pôjdem aj v jedných nohaviciach a topánkach. Zober mi. Je to Tvoje. Lebo si mi to dal. A ak som sa o to pričinil mojou snahou, Ty si mi na to požehnal a poslal silu. Takže je to Tvoje.

Toto je akt oslobodenia človeka. Akt nadobudnutia slobody.

Lebo sme prišli slúžiť, nie (iba) panovať. Bože, všetko je Tvoje, aj môj život. A Ty vieš, v akej službe som sa Ti osvedčil a v akej službe sa Ti osvedčím. Lebo Boh vie všetko.

V akte odovzdania človek prestáva bojovať. Nebojí sa. Iba kráča. A verí. A kráča Božími cestami. Je to jedna z najkrajších chvíľ života. Zrazu nič nemáte. Zrazu máte seba. Čisté otvorené oči. Maximálnu dôveru v Boha.

A tí, čo chcú získať, stratia. A tí, čo nechcú mať, dostanú. Nechoďme na to ale iba logikou neba. Dajte všetko, čo máte Bohu. A máte pohodu. Od zdravia, detí, partnerov, práce, majetku. To nevyníma starostlivosť a rácio človeka, ale odstraňuje zviazanosť a lipnutie. Lebo jedine sme viazaní k Bohu a účet bude vystavovať On. Ale nechoďme na to iba logikou neba. Lebo my sa chceme smiať a užívať si úsmev a život. Preto ďakujeme Bohu za všetko. Preto sa smejeme, lebo cítime prítomnosť Ducha Svätého a z Neho sa tešíme, či máme na obed stejk, alebo párky či rožok so salámou. Nejdeme na to iba logikou neba. Lebo už na zemi sme našli naplnenie života. Vo všetkom. Lebo sme život pochopili. Ak páchame hriech, hocijaký, páchame ho v Duchu Svätom? Veď to nie je Boží Duch, čo nás vedie, zvádza a drží v hriechu. Veď to sú duchovia klamstva, smilstva, hnevu, pýchy a iní. A dá sa slúžiť Bohu inak než v Duchu Svätom? Kto nám bude obranou?

Nádych. Ďakujem. Odovzdávam. Všetko je Tvoje Bože. Nahý som prišiel, nahý odídem. A Ty iba zrátaš moju službu.