Pavol Matija

Štruktúry myslenia

Svet, ktorý žijete je vytvorený štruktúrami myslenia. Na zmenu sveta teda stačí zmeniť štruktúry myslenia. Dieťa sa rodí a počúva: „ty sa podobáš na mamku“, „človek má byť silný“, „ty sa hodíš na futbal“. Takýmito kódmi je postupne utváraná štruktúra jeho myslenia. Myslí si, že má byť priebojné, drzé, vzdelané, lebo taký svet. A pritom možno chcelo byť iba také, aké je.

Vytvorené štruktúry myslenia nahrádzajú vlastného človeka. Človek žije v tom, že má byť nejaký. Štruktúry myslenia sú iné aj geograficky, tí, čo viac cestujú, často potom nechápu ľudí na Slovensku, keď sa na veľa vecí sťažujú. Štruktúry myslenia sú iné aj v rôznych etážach spoločností – má sa za to, že podnikateľ, právnik, učiteľ má mať dress code. Týmto dress codom môže ale popierať seba samého.

Všetko, čo vzniká proti vlastnej osobnosti, je nakoniec na škodu. Preto je milé, akí sú mladí ľudia rôznorodí, hovorí sa aj o tzv. pozitívnych deviáciách. Nechajme ich rásť.

Predstavte si, že zmiznú bytovky, nákupné centrá a namiesto nich chodia po prašných cestách slony, všade sú vysoké palmy. Predstavte si, že nemusíme zarábať, ale konzumujeme iba kokosové mlieko. Predstavte si, že nemáme moderné ošatenie, ale len nejaký prehoz. Ak by ste pár dní fungovali v takom svete, menili by sa postupne aj vaše štruktúry myslenia.

Vyplýva z toho, že svet na danom mieste a v danom čase je štruktúrou myslenia. Vytvorenou, prijatou a žitou. V rôznych rodinách sú rôzne štruktúry.

Ak sa stretne štruktúra proti inej štruktúre, buď medzi nimi vznikne nenávisť a budú bojovať alebo bude medzi nimi prijatie a láska.

Štruktúra myslenia, ktorú máte ale nie je vašou, vás postupne vedie k splynutiu so svetom, v ktorom ste. Veď už takmer vôbec nie je záujem o umenie. Ak sa nemýlim, už dnes nenamaľujete len tak ľahko obraz, ktorý predáte za normálne peniaze. Vidíme v nákupných centrách rozložené krásne umelecké diela po sto eur. Dnes už nepredáte báseň. Nikto ju nechce. Pritom podľa istých gréckych filozofov je báseň najvyššou formou umenia. Básnici formovali našu kultúru. Právo sa niekedy robilo stručne, podanie obsahovalo dvadsať viet a dosiahlo sa ním to isté, čo dnes vezme 15 strán textu. Prečo? Lebo sa zmenili štruktúry myslenia.

A dôsledky už vidíme. Teda najmä ak chceme. Takmer celé ľudstvo je všakovako choré. Citátom známej lekárky: „…neviem či sa chce ľudstvo samo zničiť..?“ A to je vážna veta, ktorú by sme si mali položiť vo svojom vnútri a vrátiť sa ku podstate.

Dnes už máme aj reč tela, kedy máme od škôlky sedieť vystretý a ak sa hompáľame na stoličke, niekto nás napomína. Ako žije človek v takom svete? Ako kilo soli v polkilovom sáčku.

Spoločnosť sa potrebuje uvoľniť. Mať sa fajn. Ak chceme zdravé deti, zdravú budúcnosť, zdravý život. Stále len prikladáme, prikladáme. Tu jeden tridsaťročný infarkt, tu deti, čo sa boja aj vyjsť na ulicu. Komu je toto prospešné?

Nechajme stromy rásť tak, ako rastú. Nestrihajme ich príliš, ani nezavlažujme. Nech je človek opäť prirodzenou bytosťou.