Prečo je svet zlý?
Svet možno nie je zlý. Svet možno nie je ani dobrý. Svet možno iba je. Tak teda prečo je svet zlý? Podľa mňa preto, lebo sme mu dali príliš veľa parametrov.
V odľahlej civilizácií máločo merajú. Riešia. Určujú. Dávajú parametre. A človek, už ako dieťa, dnes už aj počaté, dostáva parametre. Po narodení ešte viac parametrov. V škole už len samé parametre. V práci už je človek parametrom.
V diári parametre, na stretnutie maximálne 20 minút. Na lásku, parametre, lebo partner má byť taký, hentaký a onaký. Parametre vzťahu, z toho sa teda dosť bavím, kde už máme určené vlastne všetko, vymedziť si hranice, spávať spolu trikrát v týždni, v sobotu začať spoločnými raňajkami. Pritom parametrom vzťahu je iba: ostať.
Cez parametre chceme dosahovať aj ideál. Ideál je však mať čím menej parametrov.
Takto nenapĺňame kairos a chronos. To sú 2 pojmy času. Chronos ako čas, ktorý plynie. Kairos ako čas, kedy konáme. Chronos by mal iba voľne plynúť, nebyť narúšaný timingom. Ale dnes sú hodinky viac ako posvätný predmet – máme ich na ruke, v mobile, v aute, všade. Na pravý kairos je napriek všadeprítomnému času veľmi málo času. Kairos biznisu, výkonu, výsledku vytláča kairos rozhovoru, dobrého skutku, oddychu.
Svet by mal viac iba plynúť, tak ako bol stvorený. Verte, že by takto bolo vo svete viac šťastia. Človek sa podriadil parametrom. Výška, váha, IQ, vysvedčenie, testy, skúšky, výkon, zárobok, tržby, dlhy. Všetko to sú parametre, pre ktoré často odchádzame od šťastia.
Naproti tomu stačilo iba mať rád a naučiť sa používať takzvaný zdravý rozum. Všimnite si, že na „mať rád“ a na „zdravý rozum“ nie je parameter. Mať rád môže každý. Zdravý rozum zasa nie je len o mozgu, IQ, EQ, vzdelaní.
Preto je svet zlý, lebo človek ešte nikdy nemal toľko parametrov. Človek by mal iba plynúť vo svete, v rámci chronos robiť dobré kairos a takto by civilizácia mala oveľa menej chorôb, stres by bol minimalizovaný a stabilita oveľa vyššia.
Život je (aj) proces. Nedávajme mu až toľko parametrov. Parameter vymedzuje. Proces napĺňa. Verme životu.


Celá debata | RSS tejto debaty