Pavol Matija

Ukážem ti rozprávkový svet aj vo svete bežnej ničoty

chodím medzi obchodmi, svietia svetlá, nič nevidno

ale pieseň hrá, stále, oči zrú, život o dvojitej možnosti

vždy o dvojitej a nič iné, nič medzitým, hladina a dno

Topánky zodraté, možno príliš skoro, ale čo už teraz

stoja vo verande na zemi, na jeseň i zimu, leto aj jar

čo bolo uvité vyššie i chybami, to nemohlo sa nestať

no napokon život ukázal človeka malého pravú tvár

V malosti je veľkosť, s úpadkom napokon príde sláva

pretože bez poznania nepoznáš a nevieš čí si vlastne

bez spadnutia do pascí nebol by asi žiaden návrat

bez prekliatia niet požehnania, bez autora niet básne

Životy sa napokon rozuzlia, na dvoch kopcoch ľudia

malo to tak byť odpočiatku, ale čítali sme iné knihy

či vieme vlastne posúdiť, kedy nás hore vlastne súdia

zrátajú nám dobré ale i zlé každej chvíle okamihy

Videlo oko všetko, tak začalo deliť na ľudí a ľudí

diala sa tragédia, diali sa zlé veci, ľudstvo zošalelo

a v tom už kdesi v diaľke zneli fanfáry, blížili sa sny

čo dočká sa ich ten každý, kto má poznačené čelo

Kristus chce počuť naše totus tuum a tak nech sa deje

čokoľvek čo príde, je už len otázka budúcnosti, neboj

nikdy nám nepatrila, čosi predvídame, napokon tak nie je

verili sme v lásku, ale teraz len rátame, koľko ešte trestov

Možno sme mohli byť lepší, zmizík však nefunguje na život

no v našom poznačení je načase povedať si: koniec

vyslobodiť sa z mamony, všetkého zla aj smilných mód

a svätou vodou kropiť minulosť, svetlo nechodí po tme

Toto sú deti hocijak jak sú staré, majú vždy jedného Otca

no pomätené, pomýlené, blúdiace, ale aj otvorene zlé

pretože akú-takú silu predsa dostal aj ten večný zvodca

no hlásia cez modlitby, vraj čoskoro sa toto všetko pominie

Nebudeme vystrašení, ani hotujúci sa pre nový svet

človek často zistí, že keď žije ako biedny vo svojom utrpení

zažíva s Bohom ten najvrúcnejší života svojho stret

aby už nechcel sa na zlého akokoľvek nikdy zmeniť

Buď si mínus alebo plus, buď si Boží alebo toho iného

veď nás Duchu Svätý, aby sme sa prihlásili k dobrej adrese

ostal jediný čistý, čo v triede od decka ho mali za nemehlo

my ostatní sme prv museli dať vlastnej pýche ťažký reset

A teraz vieš, že je čistota a špina, biela a čierna, pozri sa

na slnko, ktoré niekoho páli, inému dáva jas do života

na svetlo zhliadni, to nie je vecou snahy od tmy si odvykať

zapískaj na dobré, práve teraz sám sebe si rozhodca

Povstaň hneď od zajtrajšieho rána v nového človeka

a vytrvaj v obielenom rúchu, hoc čo by sa vôkol dialo

to je ten rozprávkový svet duše nachystaný pre dieťa

krásna izba, plná života, vyzdobená všakovakou farbou

To je ten život núkaný, kedy sa tratí čas a všetko plynie

na frekvencii Ducha hlásajú trocha inakšie zážitky

chyť sa ho, keď cítiš, vidíš jak tlak neba i zeme silnie

lebo nedobré by bolo, keby sme vlastný život nestihli