Pavol Matija

Hľadajme nebeské riešenia

Duchovní mystici, keď sa dostávali na pomedzie medzi našim svetom a svetom potom hovorili, že človek potom vidí veci úplne inak. Svet je miestom boja, súperenia, hoci má aj svetlé chvíle a vždy poníma veľa dobra, dobrých ľudí snažiacich sa o dobro, pokoj, mier. Nikdy Ježiš Kristus nepovedal: „zabi svojho nepriateľa.“ Spomínal lásku k nepriateľom a keď trpel, voči svojim nepriateľom vyslovil zvolanie Bohu: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.“

Človek je často zaborený vo svete matérie, kedy sa nedokáže nadýchnuť z toho čistého vzduchu, ktorý je tam hore, vyššie, v oblaku nad hmlou. Prirodzené je súperiť, sporiť sa o somariny na pracovisku, byť lepší ako iní, vymedziť sa voči iným. Ale to sú riešenia sveta. Kde strávime možno 43 rokov, možno 67, možno 95 rokov. „Zhromažďujte si poklady v nebi….,“ je biblický odkaz. Ďalej: „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú.“

Jasné, že človek sa má prejaviť aj v tomto svete, inak by sem vlastne ani nemusel chodiť, ale môže sa aj tu prejaviť nebeským spôsobom. Neuvádzajme, čo presne to je, nech to ostane zahalené a každý nech si predstaví skutky neba ako ich vidí, ale môže to byť charita, pomoc chorým, trpiacim, férové podnikanie, odpúšťanie všetkým a všetko, modlitba za nepriateľov, ochota pomáhať, prijímanie ľudí a života, hovorenie pravdy.

Svet porážania by mohol byť minulosťou už len preto, lebo nemá rácio. Chceli by ste sa tešiť z niečieho neúspechu, nešťastia, prehry? Veď sme mali na tejto našej planéte žiť v láske. Neobmedzujme lásku len na lásku medzi mužom a ženou, prípadne v rodine, láska je bez obmedzení a prejavuje sa už aj v obyčajnom pozdrave inému, úsmeve, pomoci, prianí dobra v myšlienkach. Často mnohí cestujúci hovoria, že u nás nevieme dostatočne prejaviť dobrú emóciu voči iným, často to je príliš skúmavé, niekedy zaobalené závisťou, odporom. Namiesto toho nás však môže obmývať láska. Láska, dá sa povedať, je definitívne poznanie.

Spoločnosť trošku v niektorých veciach ulieta, ale Boh nad všetkým starostlivo bdie. V čase extrémnych turbulencií sa ideálne javí filozofia minimalizmu – ďakovať za každú „blbosť“, za každú kávu, za každý nádych, za každú prečítanú vetu, dostať sa do okamihu, lebo ďalší už nemusí nastať, nič iné ako okamih vlastne životom nie je. Pretože niekto nemá peniaze na kávu, niekto dýcha na prístrojoch, niekto je slepý a nevie čítať. Ak sa naučíme aj na „negatívnej“ veci nájsť pozitívno, možno to bude lepšie ako hundranie a všetky súvisiace javy. Boh je Všadeprítomný a Všemohúci. To je krásne uistenie, že?

Kiežby naša spoločnosť prestala bojovať. Pretože načo, prečo a za čo vlastne bojuje? Bojuje, lebo chýba odpustenie a prijatie. Svet bol navrhnutý pôvodne ako miesto mieru, to len človek ho chcel vždy inak a inak usporiadať. Nebeské riešenie môže byť vecné a nie osobné. Vecným riešením je zákon a nie názor na niečo alebo na niekoho.

Preto postupne pri rozvíjaní témy nebeských riešení, najmä ale nielen v čase blížiacich sa Vianoc, možno prídeme na to, že pričasto riešime nepodstatné veci a malichernosti, na záverečnom účte bude podstatná najmä láska prejavená v rôznych podobách a medzi rôznymi ľuďmi, ak neberieme, samozrejme, do úvahy čo najmenšiu hriešnosť.