Pavol Matija

Kresťansky lifestyle

Dnes je piatok. Mali by sme pôstiť, nejesť mäsité pokrmy. Našťastie je tzv. bežný piatok, nie je to deň prísneho pôstu, a tak môžeme pôst nahradiť niečím iným. Dal som žobrákovi euričko, snáď sa Boh nehnevá, že na raňajky som mal párky. Tradícia pre dnešný svet stratila väčší význam, odmietli sme ju, poväčšine. Ja tých mäsitých piatkov mám celkom dosť, možno to je ešte medzera mňa oddeľujúca od Boha. Srandujem. Medzier bude viac, zaiste. Človek, ak pátra v sebe, vždy niečo nájde. Boh ale je tradičný. Myslím. Mali by sme ho určite akceptovať v celku. Dnešný svet vyžaduje dynamiku, silu, energiu. Mladí ľudia chcú byť in. A aj starší, starí. Minule som prišiel s pojmom „kresťanský lifestyle“. Celkom zaujímavé spojenie. Tradície a dynamiky. Poďme si rozvinúť, čo by mohol tento pojem pod seba zahrnúť, poďme si len-tak voľne definovať, každý nech si pridá to svoje.

Učeníctvo

Pán Ježiš nepovolal iba kňazov a zasvätené osoby. Volá každého. Po mene. Pozná nás lepšie ako my seba. Učeník Ježiša Krista. Zaznel by smiech, zneváženie. Ten a henten nie je normálny. Čo je normálne? Existenciu raja a pekla málokto spochybňuje. Ako dnes čítame v Liste apoštola Jána, prepáčte, že nebudem doslovný, ale „Pán Ježiš postaví jedných napravo a jedných naľavo, po pravici budú spravodliví, čistí a naľavo budú večné plamene.“ My dnes žijeme dosť uvoľnene. A možno by sme nemali. Keď jeden vizionár bol „na druhej strane“ povedal, že každý deň končia tisíce ľudí „naľavo“. Existuje príbeh o jednom cirkevnom predstavenom, veľmi ma mrzí, že vám nepoviem jeho meno, ale čítal som, že kvôli nie príliš závažnej veci mal byť v očistci do súdneho dňa. Viacerí vizionári povedali, že 1 hodina v očistci je horšia ako 20 rokov veľkého utrpenia na zemi. Pridajme príbeh: Svätý Beda (+ 735) rozpráva udalosť, ktorá sa stala za jeho času. Istý dobrý Angličan, Drithelm dlho stonal, až konečne zomrel. Nasledujúci deň však náhle ožil a na zdesenie prítomných vstal. Všetci utiekli, len jeho žena mala toľko sily, že pri ňom zotrvala. A povedal jej, že skutočne zomrel, ale Boh mu vrátil život. Hovoril: „Keď moja duša opustila telo, bola odvedená nebeským sprievodcom do hlbokého a nesmierne rozľahlého údolia, zahaleného hustou temnotou a vzbudzujúceho des. Videl som tam dve oddelenia: na jednej strane žiar a plamene, na druhej ľad a chlad. Anjel mi vravel, že toto miesto je súdené tým, ktorí svoje obrátenie odsúvajú až na koniec a až okamihu smrti vzbudia ľútosť. Tieto duše, prechádzajúce neustále zo žiary do mrazu, vojdú do neba až po Poslednom súde, ak im utrpenie nebude skrátené dobrými skutkami žijúcich.“  Možno by sme teda ozaj nemali vysmievať peklo, nebo, očistec. A mali by sme sa stať čím skôr učeníkmi Ježiša Krista. Ba, ale nie zo strachu, alebo iba zo strachu, ale aj kvôli viere. Napočiatku však stačí aj strach. Nikto asi nechce byť v očistci do Súdneho dňa, kedy má prísť Pán Ježiš so svojimi anjelmi a nikto asi nechce byť večne zatratený. Biblia často poukazuje na bohabojnosť. Strach z Boha. To, čo dnes nemáme. Paradoxne, tento strach nás môže priviesť k obrovskej viere, v dôvere v Boha, nie tak v seba, ale v Boha. Časté Sväté prijímanie je základom nášho prebudenia, aby sme si mohli povedať ako stojí v Biblii : „už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ A postupne nám Duch Svätý zjaví našu vlastnú zlobu, hriechy, zlé myšlienky. Až kým sa nevyslobodíme úplne. Učeník musí aj študovať, zaujímať sa. Sväté písmo, kázne kňazov, kresťanská literatúra a médiá. Všade môžeme čerpať. Hore, ako som spomenul príbeh, takých poznatkov je veľa. Len my po nich nepátrame. Radšej bulvárne médiá, radšej ľahká a zlá zábava, radšej svetskosť. Učeník ale kráča k Učiteľovi. Preto je stále radostný. Aj vo veľkom žiali a útrape. Čo som tiež nechápal, že sa to dá. Učeník prináša iným svetlo. Buďte ako deti svetla, píše sa v Biblii, buďte soľou zeme. Presne vieme, čo Ježiš chce, očakáva, stačí trocha čítať. Ježišov učeník, to nie je archaizmus, blbosť, to je naše povolanie. Skutočné.

Bezhriešnosť

Zrieknuť sa hriechu. Náklonnosti k hriechu. Nie je to jednoduché. Prečo? Lebo nechceme. Inak, je to ľahké úplne. Máme Desatoro Božích prikázaní, 7 hlavných hriechov, slová Ježiša Krista. Už len to začať napĺňať. Niekedy po ťažkom hriešnom živote je potrebná aj modlitba oslobodenia od kňaza alebo priamo exorcizmus od povereného exorcistu. Sú predsa aj ľudia „svätení“. Vykonávajúci sviatosť kňazstva. A potom to už len napĺňať. Myslieť, hovoriť, konať. Čisto. Bez hriechu. Pokušenie určite príde. Ale kto nechce, nechce. Ja som sa úplne oslobodil od prítomnosti hriechu, až keď som začal skúmať myšlienky. „Myšlienka je duch od ducha, ktorý je v našom srdci.“ Tam to začína. Naozaj si nemyslím, že myšlienky sú iba tak, samozrejme, neurálna štruktúra mozgu je dôležitá, ale sú aj iné faktory. Existuje napríklad kniha „From angels to neurons.“ Od anjelov k neurónom. Atď. Uvedomili ste si niekedy, že my nie sme len telesné bytosti ale možno viac duchovné. A tiež sme súčasťou duchovného sveta. Tu na zemi. Pri zemi. Nízko. V matérií. Myšlienky sú dobré a zlé. Dobro plodí dobro a zlo zlo. Pozitívne myšlienky sú síce fajn, ale často zastierajú hriech, naše zlé konanie. Takže možno prídeme na to, že dobrá a pozitívna myšlienka je iný pojem. Ja som sa úplne vyslobodil, až keď som sa zriekol myšlienok nečistoty. Dnešnému svetu blízkej. Muž má poznať jedny nohy a žena svaly jedného muža. To chce Boh. Ten váš osemnásty sexuálny partner, to bude zaručene láska, že? Nabudúce, keď pôjdete ulicou, odvráťte zrak. A máte za sebou prvú malú výhru. Diabol chce vždy najprv malíček, potom si zoberie ruku a napokon celého človeka. Kolega povie „manželke som prisahal vernosť a nie slepotu“. Prisahajme radšej slepotu. Aj slepotu. Lebo, ak vidím výklad, chcem šaty. V hlave je odpoveď. Je príbeh o mužovi, stavebnom robotníkovi, reálny, ktorý v dôsledku pracovného úrazu na stavbe prišiel o svoj úd, o penis, mal tesne po štyridsiatke. Manželka je dodnes s ním. Iks rokov. Hriešnosť môže mať rôzne podoby. Často lákavé. Cieľom svetského života je často sláva. Tiež som mal syndróm „ja, ja, ja, jenom já“. Ale zvýrazňujme v našich životoch Krista, že On koná aj cez nás. Vydajme sa Bohu a hriech postupne odíde.

Zbožnosť

Kresťansky lifestyle sa točí okolo nábožnosti. Okolo chrámu. Okolo modlitby. Nepredstavujme si pod tým len staré babky. Kostol je často aj miestom mladých ľudí, boli ste? Modlitba je najväčšia moc tohto sveta, počuli ste? Kresťan môže ísť na Svätú omšu aj každý deň, veď počas týždňa to sú polhodinové slávenia. Často aj so spoveďou. No paráda, nie? Na Svätej omši sa sprítomňuje sám Ježiš, zaručene. Prečo ho aj takto nestretnúť každý deň? Modlitba Korunky Božieho milosrdenstva o tretej popoludní, keď ako sa vraví, že je otvorené nebo, nám môže znížiť tresty za hriechy. Keď sa napríklad ja budem modliť Korunku ešte takých 30 rokov, možno to nakoniec so mnou nebude až tak zlé. Ale modliť sa môžeme aj za iných. Modlitba môže byť u nás vždy prítomná. Modlitba naozaj nie je záležitosťou starého človeka. Modlitba je často to, čo nás drží.

Charita

Pomáhajme núdznym. Ak by svet pomáhal viac, žilo by sa lepšie. Počúvame, ako na termínovaných vkladoch pribúdajú obrovské stovky miliónov ročne. Prečo sú potom ľudia bez jedla, bez šiat, bez domova, bez dobrých liekov. Bez pomoci? Pomáhať sa dá hocijak. Už aj päťdesiatcentovkou. Garantujem vám, že ak by som mal veľa, veľa dám. Načo hromadiť? Veď, ak má človek kde bývať, má auto, má jedlo, prípadne vie zbehnúť aj na dovolenku… Načo až tak hromadiť? Koho to spasí? Možno práve naopak. Malá Laura aj vďaka mne dodnes žije, nepoznám ju. Ale dobre, že som si na ňu spomenul, idem jej niečo poslať. Zvýraznil som seba, to je zlé. Ona žije vďaka iným 20, 32, 100 ľuďom. Pomáhajme tým, čo majú menej ako my, ale aj tým, čo majú viac ako my.

Médiá

Dnešná hudba je hrozná. Dnešná hudba je úžasná. Je úžasná lebo tak trocha povznáša. Je hrozná, lebo často povznáša zlým smerom. Ukradne nám emócie. Prinesie veľa zmyselnosti. Aké sú filmy? Zvláštne, pohoršujúce, bez pridanej hodnoty pre dušu človeka, skôr vezmú ako dajú. Noviny, časopisy – plné bludu, nahoty a zvrhlosti už na obálke. Vždy do nás niečo cez médiá vstupuje. Zanecháva odkaz, stopu. Čo ak by v rádiách zneli chvály? Čo ak by v televízií dávali životopisy svätých? Čo ak by bolo ticho? Ticho. To je to, čo nám chce svet vziať. Nemusia znieť ani chvály. Ani chodiť 10 hodín denne kresťanské filmy. Svet nám chce zobrať ticho, aby sme sa nevedeli dostať bližšie k sebe. Kresťan by mal odmietnuť tieto obsahy v hlave svojej a hlave jeho detí. Bojkot. Poukazovanie. Televíziu som mal naposledy zapnutú veľmi dávno, šiel nemecký futbal a vďaka nemecky hovoriacemu komentátorovi som rýchlo zaspal. Inak je to len čierna plocha, dekorácia, ktorú už vlastne roky nepoužívam. Zvláštne, ale takto to robí čím ďalej, tým viac ľudí. Hučia mi denne ľudia do mobilu, osobne, prečo by mi ešte večer mala hučať telka? Možno sa prejsť v lese, zacvičiť si. A čo? Pozhovárať sa doma. Napríklad pri zapálenej sviečke a čaji. Alebo kvapke proseka.

Uvoľnenosť a jednoduchosť

Kresťan nie je strnulý človek odriekajúci modlitby. Je uvoľnený, lebo Boh je pri ňom. V ňom. Je uvoľnený, aj keď okolo je humbuk, aj keď nie všetko ide podľa predstáv. Uvoľnený neznamená, že nemá stres, ale vie, že sa môže oprieť o Boha. O čistotu svojej duše. Jednoduchosť môže začať pri obliekaní. Nemusíme chodiť ako módne ikony. Ako celebrity. Práve naopak, často vidíme najbohatších ľudí, či najslávnejších v obyčajom bavlnenom tričku. Jednoduchosť sa vie prejaviť všade. Prial by som si viac jednoduchosti v práve, v zákonoch, lebo ak je na jednu vetu 5 pohľadov, asi taký zákon mätie. Uvoľnený a jednoduchý – to presne sedí na kresťana dneška.

Utrpenie

Musíme vedieť trpieť. V utrpení počase nachádzame hĺbku, poznanie, pravdu a začne nás aj trocha baviť. Pozitívnosť nechce nič tŕpke. Chce si užívať. Chce mať od všetkého pokoj. Ale žiaľ, niekedy, dosť často, musíme trpieť. Za hriechy naše, naše správanie, kvôli správaniu iných, kvôli úkladom zla v našom živote. Kto sa oprie o Krista, v Kristu trpí. Prepáč, Pane Ježišu, že som ťa toľkokrát zranil.

Férovosť a hľadanie pravdy

Čistota je aj o férovosti. Hrám fér, ako sa vraví. Nepodrážam, nepodvádzam, neklamem, nezastieram. To by mohol dnes povedať moderný kresťan. Zapálená svieca. V času obchodu, biznisu, peňazí by to bolo fér. Hľadám pravdu najprv o sebe. Uvažovanie o mojej hriešnosti a nedostatkoch ma priviedli k pokore. Ak má niekto názor, že príliš veľa súdim, posudzujem, nechcem to tak robiť, lebo nám to zakazuje Ježiš, ale poukazovať sme vyzvaní. Ako protipól. Toho, čo je bežné, svetské, prehnane liberálne, zlé. Hľadám pravdu o sebe každý deň. O svojich hriechoch, schopnostiach, nedostatkoch, nedokonalostiach. Tak zistíme, že nie sme až tak super, tak dobrí a v tom našom bôli o sebe samom sa otvárame pochopeniu a prijatiu iných, službe iným. V utrpení často najviac pomáhame. Paradoxne. Lebo už až tak nejde o nás. Úspešný, bohatý si chce často užiť, využiť, čo má. A tak dnes často zabúda na pomoc. Ide mu možno skôr o relax. O pôžitok.

Konanie

Kresťan koná. Hovorí. Pracuje. Na strane dobra. Na strane Boha. Nie je to žiaden pecival. Činorodosť patrí medzi 7 cností. Po ovocí ich spoznáte, hovorí Biblia. Našim ovocím môže byť báseň, literárne dielo, prejav v politike, trestné oznámenie na zločinca, odpustenie, prijatie, pochopenie, pomoc Cirkvi, pomoc ľuďom, ktorí nám prichádzajú do života, ale aj férová činnosť v stavebníctve, aby ľudia mali kde bývať a tak ďalej. Kresťan môže konať všade a stále. Nech si pýtame radu od Ducha Svätého, ktorý je skutočný , ako konať, hovoriť. Ale napokon, vďaka Ježišovi presne vieme, ako konať a ako hovoriť, ba ako myslieť.

Kresťan a svetskosť

Náš lifestyle nemôže odmietnuť svetskosť, pretože sme súčasťou sveta. Aj my pijeme kávu. Ale nerobíme z kaviarne epicentrum. Aj my jeme. Ale vieme, že pôst vie posilniť. Aj my robíme biznis. Ale čo napravdivejšie a najférovejšie. Aj my sa staráme o telo. Ale nie choro. Aj my máme radi pekné oblečenie. Ale nie obnažujúce, hriech žiadajúce, ale oblečenie férové k Bohu, našim deťom, nezraňujúce našu dušu a telo. Aj my oddychujeme. Aj my máme radi telo. Ale v posvätných zväzkoch. Aj my sme v politike. Nie napravo, naľavo , ale verne Bohu.

Nič mi momentálne iné nenapadá, možno by aj napadlo, len to nechcem siliť. Pokojne si doplňme, čo by sme pod kresťansky lifestyle mohli dodať, každý to má trocha inak. „Prejavy Ducha sú rôzne, ale Duch je ten istý…“ ako píše Sv. Pavol. Ježiš nám veľmi pomohol, ako píšem vyššie, že nám povedal čo a ako. Ukážme svetu kresťanským lifestylom, že sme tu, že kresťan nie je oná stará babka, ale že je to jediný ozajstný nevyčerpateľný život plný dynamiky, pokoja zároveň, túžby po čistote, že je to jediný skutočne napĺňajúci či v konečnom dôsledku, vo finále, napĺňajúci život. Kresťan hrá finále hneď ako chce spoznať Boha, ako ho spozná a ako pre Boha alebo podľa Boha začne žiť.