Pavol Matija

Buď alebo

Vždy môžeme čerpať z rôznych prameňov. Sýtiť sa nimi. Napájať. Existovala istá doba, predpokladám, že po hrôzach druhej svetovej vojny, kedy bol Pán Boh ku nám milostivejší. Obdobie komunizmu si niektorí z nás nepamätajú, niektorí naň nostalgicky spomínajú, niektorí zatracujú. Tiež to však bolo totalitné obdobie a Boh chce viazanosť iba Ním, režim štátu, akýkoľvek, ktorí neprimerane zasahuje do ľudskej slobody, vynímajúc opodstatnené požiadavky práva a dodržiavania zákonnosti, ktorá ma racionálne odôvodenie v udržaní a udržateľnosti ľudského života a pokolenia, jeho ukotvením v normách morálky, ktoré, prirodzene, presahujú logickosť a samotnú potrebu regulácie zákonmi a normami, je, nazvime to jednoducho, nedobrý.

Potom prišlo v našich končinách už spomenuté obdobie uvoľnenia. Ako sme s ním naložili? Už to, myslím, po vyše 30tich rokoch vieme vyhodnotiť. Obdobia v dejinách sa striedajú, priam zvláštne, že vždy vo veľmi podobných či priam rovnakých cykloch: autokracia, demokracia, liberalizmus, anarchia, tyrania. Súčasné obdobie Európy je v prechode od liberalizmu do anarchie, prikláňajúc sa už viac k anarchizmu. Nemusí to hneď byť anarchizmus ako spôsob fungovania štátu, pretože pokiaľ máme obsiahnutú represívnu zložku a zabezpečené jej vynucovanie, anarchia nastať nenastane. Nastala už však anarchia hodnôt. Svet je obrátený naopak. Pod rúškom slobody ľudskej mysle a s privolením štátu kvôli tlaku masy a iných vplyvov sa nám tzv. rozpadla pôda pod nohami. Hodnota je to, čo drží svet, trvalá hodnota – je pochopiteľná aj pre neveriaceho človeka, ktorý ak ju chápe a prijíma, môže prirodzene žiť zušľachťujúc ľudsky život a pokolenie. Nám sa vtrepalo do hlavy: „každý má iné hodnoty.“ Môže byť zlato iné? Považujeme ho za ekonomicky trvalú hodnotu. Môže mať inú farbu, rôznu rýdzosť – karáty, ale vždy pôjde o zlato.

Zlato v ľudskom živote je jasne definované tiež. Bohom. Bibliu za knihu kníh označujú často aj svetské kníhkupectvá a spisovatelia. Asi teda niečo na tom bude. Boh hovorí: „Som, Ktorý Som“, preto, aby sme ho vedeli lepšie pochopiť, spoznať a uchopiť ho a náš život v Ňom, dal nám Bibliu. Obyčajný, jednoduchý návod na dosiahnutie večného života a na kontaktovanie sa s nebom už na tejto zemi.

Čo čítame, taký sa stávame. Najmä dnes, kedy máme čítania tak veľa. Čo nám premietajú, to vidíme a chceme vidieť. Pod rúškom internetu, neskôr sociálnych sietí sme sa „zosieťovali“, vplyv sa šíri veľmi ľahko. Ja žijem odstrihnutý od sociálnych sieti, keď sa napojím na tých pár sekúnd kvôli evidencii pošty, nestačím sa diviť – koľko citátov, koľko bludu, napodiv sú tam aj pekné citáty, napr. Svätého otca Leva XIV., Sv. Pátra Pia a pod. Kiežby v našich mysliach a dušiach prekričali rev bludu. Panna Mária, najmocnejšia žena všetkých čias vo Fátime zvestovala, že prídu ohavné módy a bludy.

Sú tu už dosť dlho. Ale, aký je aj nadpis tohto zrniečka svetla – buď alebo, ešte je čas si vybrať, krátiaci sa čas, vybrať si. Človek buď vníma svet teologicky alebo svetsky, svetskosť, to už nie je tá svetskosť ako mala šľachta, ktorá rešpektovala teológiu, ale žila prácou, normami šľachetnosti a často podporovala mnohé Božie diela. Dnešná svetskosť je už bludnou svetskosťou. Ako mi vysvetlíte, že ľudia súťažia na sociálnej sieti, kto skonzumuje exkrement? Ako mi vysvetlíte, že 11 ročné deti berú veľa psychiatrických liekov? Ako mi vysvetlíte, že cudzoložstvo niekedy bolo trestané rôznymi spôsobmi alebo vylúčením zo spoločnosti a dnes sa ako tzv. nevera propaguje? Ako mi vysvetlíte, že páry rovnakého pohlavia sa sobášia, aj keď napr. nemôžu počať dieťa, čo je základným motívom manželstva? Ako mi vysvetlíte, že sme zabudli na vyššie ideály? To už máme len ísť do práce, zarobiť, mať jedlo, auto, bývanie, sex, dovolenku. Nie je to akási robotizácia spoločnosti? Čím si chceme plniť našu dušu? Obálkami časopisov, na ktorých sú prevažne zvodné ženy a prezentácia luxusu? Obsahom z internetu, ktorý už nevieme vyselektovať, len preberáme?

Boh nám dáva ešte čas, rýchlo sa krátiaci. Buď alebo. Stále si môžeme uvedomiť, že sme tu neprišli iba blúdiť zľava doprava. Stačí vám život, ktorý žijete, kde najvyšším duchovným zážitkom je kinopremiéra a nová pop vypaľovačka? Kde božstvom sú naše svaly, telo ako také a cieľom naša vlastná sláva? Kto sa ešte chce potrápiť bojom pre Boha, pre vyššie idey? Súd sa deje, nastáva a nastane, to hovorí hore uvedená kniha kníh. Robotník nejde do práce s tým, že bude oddychovať a užívať si. Užívanie si nie je Bohom. Vidíme plné kaviarne a redšie zaplnené Božie chrámy. Čím sa sýtime, takí sme. Buď alebo. „Bohu je v každom národe milý ten, kto je bohabojný.“ „Lepší je jediný bohabojný syn ako tisíc bezbožných.“ „Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný.“