Pavol Matija

Veľký sťa kráľ Slnko na vrchole slávy

na kopci múrom obohnaný hrad, dole davy

sídlo pre panovníka či útočište od strachu

väzni sú poštvaní, čo ak sa dnu vkradnú?

Zábava mocných dnešného dňa nekončí

kvôli rozbitému poháru nezavrieme krčmu

ráno ešte podnapití pozrú si pekne do očí

toto je rezort na pozvanie, ľudia tu nesmú

Nikto sa roky nepokúsil sňať hviezdy z uniformy

našinci milí, zvyknutí žiť z reformy do reformy

preto už múr pri hrade ostáva iba ako atrakcia

a človek biedny občas sa i hladom zvíja

Voľba je to len jedného dňa a potom koniec

už každý máme vlastný život aj problémy

na druhý deň niekto zacíti sa načas mocne

a niekto ostáva stále iba kľačať na zemi

Na milosť nemilosť moci pána odkázaní

všetci svojich opustili a šli aspoň do Bratislavy

veď mestá ako dediny sú určené folklóru

keď oslava sa koná v mene miestneho výboru

Tu život netreba, veď aj v Afrike je biedny svet

sem-tam dáky živnostník a dáka lacná putika

len, prosím, nebuď chorý, lekára tu niet

a vidieť šťastných ľudí priam ako unikát

Kdeže sú centrá moci a v čích rukách žezlo?

Keď domáci proti domácim ako taký netvor

trp – odznelo v našich čítankách veľakrát

či preto konáme často vlastne ako protektorát?

Zbavili sme sa robôt a dali ich cudzincom

azda nevieme sa ani o žriedlo chleba postarať?

Tak teraz uvažujem, byť-nebyť našincom…

veď tutak vlastne dá sa ľahko i zakapať

Nenivočím sviežu krajinu, všetky jej vnady

aj ľudsky kapitál, čo prevyšuje iné vklady

no nie sme už poučení z minula ale i kníh

že musí sa ozvať ten, čo chce ešte tu žiť?

Účet bude vystavený inak, veď idú tie potopy

a v našich ľudských rukách je len malý dielik

no ako chce žiť ten, čo nikdy nič nerobí

len do kritiky až možno priveľmi je smelý?

Teda, koncom, kde a čia je to vlastne vina?

S jedným hlasom nedá sa moc svetom kývať

no buď ty, Slovák, radšej stále ostražitý

z ktorej strany fúka vietor v tvojom žití

Báseň pošliapu jak stádo divých býkov

preč je tá éra, keď Hurban rečnil v Brezne na námestí

dnes presadzujú svoje, nie duchom ale silou

a či sa tak to Slovensko na mape popri iných zmestí…

Dovtedy robme si aspoň maličkosti malé

kým učinené bude s nami a svetom na vše

veď aj krajinka sme len o zopár kilometroch

a vždy cestou objavíme nové krásne niečo

Cháp, že každý zoberie si z básne to svoje

niekto kus politiky, niekto pátos, iný výsmech

no keď básni vystroja najposlednejší pohreb

bude len zhon, zisk, konzum a hĺbky nikde