Pavol Matija

Každý z nás potrebuje potravu, jedlo, živiny. Nežil som v žiadnej inej epoche sveta, ale dnes sa doslova prejedáme. Raňajky v bistre, k tomu káva, obed v dobrej reštaurácii, po ňom káva, medzi tým dve kávy, zajedáme sušienkami z benzínok, zapíjame kolou, medzitým možno cigaretka, vitamíny, minerály, výživové doplnky. V zásade to nemusí takto byť úplne zle, veď dobrá strava zabezpečuje dobrý energetický príjem, jesť musíme. Otázne je koľko, kde, za koľko, ako často a čo.

Nuž, konzum. Je dobrý? Je zlý? Asi záleží od toho, v akom rozsahu sa nenásytne sýtime.

Je aj iná potrava. Niektorí z vás sa určite stretli s pojmom „duševný obsah“. Každý deň tento obsah prijímame, vedome, nevedome, chcene, nechcene. Kdesi je vytvorený, za nejakým účelom, vedome, nevedome, tak pustený medzi ľudstvo, rozmnožujúci sa rýchlosťou závratnou.

Za veľkou mlákou vymyslia film, možno majú presný zámer práve takéhoto filmu, možno to je len podnetná udalosť z histórie ľudstva, človeka, možno je to len výplod na omamných látkach.

Tak vymyslia reklamu, pieseň, maľovánku pre deti, knihu (tých kníh je už akosi veľa), potom sú tu influenceri, čomu ja nerozumiem, dokonca aj word mi to slovo podčiarkol, keď toto píšem. Sme proste zosieťovaní, všetko sa šíri ako nikdy predtým, vplyvy zo zahraničia sú tu skôr ako autom z domu do materskej škôlky.

A tiež sa jedná o potravu. Mobil v každej ruke, tá novodobá (bez zneuctenia) svätyňa, teda televízia ako epicentrum rodinného života a relaxu, rádio a piesne, ktorým poriadne ani väčšina z nás nerozumie, ale čuduj sa svete, majú na nás obrovský vplyv, no tiež aj ľudia okolo, pretože aj tí sú zdrojom duševného obsahu.

Musíte uznať, že spoločnosť sa celkom slušne zmenila. Nemorálne je normálne, priam príťažlivé, ba viac je nám priam vnucované cez normotvorbu, a to už je čo povedať, lebo ako-tak dejiny poznám a to tu ešte nebolo. A čo vy, vykopávky, archaickí ľudia, dnes sa proste žije inak…

Prečo sa to mení? Prečo sa to mení až tak rýchlo? Nie je za tým onen duševný obsah? Zapneme rozprávku pre deti plnú násilia, mágie a zvláštnych vecí, zapneme kriminálku, ale čo je na pozadí kriminálky? Viete pornografiu nám v dennom vysielacom čase, samozrejme, aspoň zatiaľ pustiť nemôžu. Aký príbeh je na pozadí kriminálky? Potom nevinný, s trochou neúctivého sarkazmu poviem, tuctový slovensky seriál. A čo je na pozadí – napr. lekárske prostredie, ale aké vzťahy sú na pozadí?

Tlačené noviny sú už menej vyhľadávané, všetko máme v ruke a najmä v hlave (po tých rokoch tlačenky). Vládu prevzali internetové médiá, napokon, je dobre byť informovaný, otázne je v akej miere a o čom. No, priatelia, všimnime si tie „prazvláštne“ rubriky pribúdajúce na serióznych portáloch poskytujúcich informácie z politiky, vedy, biznisu a pod. Jasné, že menovať nebudem, ale nabudúce si to skúste všimnúť, ak ste si to ešte nevšimli. Pomaly sa nám toto všetko dostáva do hlavy – hviezdne kauzy, zvrátenosti, ten s tým henten s tamtým, ona s oným.

Sme vybavení. Stačí si zapnúť tú správnu reláciu, sociálnu sieť a papať, prijímať. Salámová metóda už bola omieľaná veľakrát. A platí, používa sa, prichádza a útočí. Takto, často bez nášho uvedomenia, nás formátuje a mení na iných ľudí. Keď budete 6 mesiacov jesť len bravčové rezne so zemiakmi, určite vás to zmení v rámci krvného obrazu, fyziologicky, ba aj psychicky. A či nás nemení aj pol roka nasávania sociálnych sietí, bulváru, zvláštnych relácií, kníh? Brutálne vás to prepne, ak nemáte pevné základy, stane sa z vás taký človek, akého niekde potrebujú. Načo ho potrebujú? Každý nech si položí a zodpovie túto otázku sám. Ale blúdiace stádo je celkom vhodné na odtrhnutie od pravej podstaty života, pravých hodnôt a skutočného šťastia. Určite nie som konšpirátor (hoci veľká väčšina konšpirácií sa v čase ukázala pravdou), jasné, že ak si niečo pozrieme na internete, nemusí nás to hneď zmeniť, ak si pozrieme niečo v televízií, nemusíme to hneď brať za prirodzené. Ale chcete či nie, veľmi sa zotreli hranice toho, čo je ešte v poriadku z hľadiska nielen Božieho usporiadania ale aj zdravého rozumu a tým, čo je nám prezentované ako správne resp. prijateľné.

Najhoršie sú na tom asi detičky. Chúďatá, majú depresie aj od desiatich rokov. A niečo to zákonite muselo spôsobiť, v minulosti sme mobily nemali v rukách od 7 rokov a o tablete sme ani nepočuli. Teraz sme proste napojení. Vždy online. Nevraviac o veľkých mestách, ktoré ľudí bez pevných základov sťahujú. Sťahujú do prostredia nových ideí, svetonázorov, iného vnímania sveta, vzťahov, rozlišovania dobrého a zlého.

Už teraz, keď som týchto pár riadkov napísal, najradšej by som počítač zhasol a šiel do prírody. Televíziu nezvyknem pozerať, hoci dokáže usporiadať neuróny tak, že si pri nej aj oddýchnete. Asi by som ju mal začať aspoň trocha pozerať. Ale čo keď má potom zdeptajú kriminálne noviny, získa ma neprimerané erotično na každom kroku, budem udivený z futbalového tímu jedenástich mužov, ktorý má väčšiu peňažnú hodnotu ako polka bratislavského Starého mesta…

Čo, ak by sme si trocha upravili našu duševnú potravu? Namiesto influencerov evanjelistov, namiesto množstva kníh Bibliu, namiesto pofidérnych filmov a relácií napr. spev alebo rozhovor o živote, názoroch, namiesto zmyselných piesni ticho.

Táto dnešná hojne rozmnožená duševná potrava, ktorá sa valí na chudáka človeka z každej strany, vytvára paralelný svet, ktorý nás vťahuje, odvádza od podstaty, skutočných a trvalých hodnôt, vytvára zárodok zmeny človeka, najprv ľudskej mysle, neskôr aj znecitlivenia duše a svedomia k vlastnému konaniu. Odchádzame, blúdime. Na záver, sme len malí ľudia, odhliadnuc od toho, čo všetko sme dosiahli, koľko sme dokázali zarobiť, ako krásne dokážeme spievať, koľko krajín sme precestovali, koľko máme titulov a známostí, naozaj sme len malí ľudia žijúci v pomýlenosti vlastnej sily a veľkosti, a preto, pre ľahkú ovplyvniteľnosť človeka nám Boh dal Božie prikázania, dokonca Boh chodil po tejto zemi a povedal nám, ako presne máme konať a žiť. Často sa stávame nevoľníkmi vlastnej slobodnej vôle, ktorá nie je ani tak slobodná, hoci si to myslíme, ale reálne je pod rôznymi vplyvmi. Namiesto toho by bolo dobré stať sa otrokom Božích príkazov, čítať evanjelium a žiť ho, lebo tento pozemský svet je veľmi zradné miesto. A my sme len malí ľudia. Chudáci. Ktorí často vôbec nevedia, čo konajú a kam smerujú, pretože nemajú alebo odmietajú poznanie.