Skloň hlavu moju, Pane, úplne v zem
to, čo som chcel, teraz ešte viac chcem
obleč ma len do veľmi jednoduchých šiat
čo všetko je moje, to môžeš si vziať
Zbav ma silného pohľadu, nech vidím Teba
nech pri zemi som a nechcem sa štverať
zhoj veľkosť mojich myšlienok, daj, čo chceš Ty
vysloboď všetkých do sveta zovretých
Prišiel si dávno a ľudská pamäť je krátka
čož rokov dvetisíc pre človeka – pána
pre mňa si živý, cítim tu blízkosť i dnes
verím, že odpustíš a tresty späť zoberieš
Ktože to píše takéto zvláštne básne?
My žijeme tu – ďalej od kostola a blízko do kaviarne
veď sýtiť treba najmä to, čo človek potrebuje
nech starkí spievajú na omši Aleluje
Sme veľkí, chceme byť však ešte väčší
jak treba vravíme i hneď prezliekame dresy
čo bolo včera, dnes dávna je minulosť
len carpe diem – ten život pre radosť
Vidím tých silných, tých, čo idú ďalej
s ľahkosťou kopia skutky prestrašne plané
ja nie som bez viny, ba vín je dosť
tak, Pane, učiň, čo chceš, ten zrak môj sklop
Otčenáš je pre nás iba jeden záväzok
všetko to ostatné, to musí len Boh
my máme len odpúšťať svojim vinníkom
a z lásky, keď treba i zabudnúť na život
Celá debata | RSS tejto debaty