Veľký sťa kráľ Slnko na vrchole slávy
na kopci múrom obohnaný hrad, dole davy
sídlo pre panovníka či útočište od strachu
väzni sú poštvaní, čo ak sa dnu vkradnú?
Zábava mocných dnešného dňa nekončí
kvôli rozbitému poháru nezavrieme krčmu
ráno ešte podnapití pozrú si pekne do očí
toto je rezort na pozvanie, ľudia tu nesmú
Nikto sa roky nepokúsil sňať hviezdy z uniformy
našinci milí, zvyknutí žiť z reformy do reformy
preto už múr pri hrade ostáva iba ako atrakcia
a človek biedny občas sa i hladom zvíja
Voľba je to len jedného dňa a potom koniec
už každý máme vlastný život aj problémy
na druhý deň niekto zacíti sa načas mocne
a niekto ostáva stále iba kľačať na zemi
Na milosť nemilosť moci pána odkázaní
všetci svojich opustili a šli aspoň do Bratislavy
veď mestá ako dediny sú určené folklóru
keď oslava sa koná v mene miestneho výboru
Tu život netreba, veď aj v Afrike je biedny svet
sem-tam dáky živnostník a dáka lacná putika
len, prosím, nebuď chorý, lekára tu niet
a vidieť šťastných ľudí priam ako unikát
Kdeže sú centrá moci a v čích rukách žezlo?
Keď domáci proti domácim ako taký netvor
trp – odznelo v našich čítankách veľakrát
či preto konáme často vlastne ako protektorát?
Zbavili sme sa robôt a dali ich cudzincom
azda nevieme sa ani o žriedlo chleba postarať?
Tak teraz uvažujem, byť-nebyť našincom…
veď tutak vlastne dá sa ľahko i zakapať
Nenivočím sviežu krajinu, všetky jej vnady
aj ľudsky kapitál, čo prevyšuje iné vklady
no nie sme už poučení z minula ale i kníh
že musí sa ozvať ten, čo chce ešte tu žiť?
Účet bude vystavený inak, veď idú tie potopy
a v našich ľudských rukách je len malý dielik
no ako chce žiť ten, čo nikdy nič nerobí
len do kritiky až možno priveľmi je smelý?
Teda, koncom, kde a čia je to vlastne vina?
S jedným hlasom nedá sa moc svetom kývať
no buď ty, Slovák, radšej stále ostražitý
z ktorej strany fúka vietor v tvojom žití
Báseň pošliapu jak stádo divých býkov
preč je tá éra, keď Hurban rečnil v Brezne na námestí
dnes presadzujú svoje, nie duchom ale silou
a či sa tak to Slovensko na mape popri iných zmestí…
Dovtedy robme si aspoň maličkosti malé
kým učinené bude s nami a svetom na vše
veď aj krajinka sme len o zopár kilometroch
a vždy cestou objavíme nové krásne niečo
Cháp, že každý zoberie si z básne to svoje
niekto kus politiky, niekto pátos, iný výsmech
no keď básni vystroja najposlednejší pohreb
bude len zhon, zisk, konzum a hĺbky nikde