Nech je to len smrť krásneho človeka
či o rokov osemdesiat či o tri krátke dni
nikto z nás osamote deti doma nenechá
no kedy sa dvere zavrú, len Ty rozhodni
Veď si ešte mladý, vravia, na vážne verše
a roboty je stále na každý deň dosť
vravím, minuli sa chvíle pochabé a smiešne
kto zajtra z nás zistí, že bol tu iba hosť?
Takto teda v žití je, so snahou o dáky presah
veď deň má aj dnes dlhých 24 hodín
v ňom kus musíme sa i starosťou trestať
každý deň chtiac-nechtiac i nie málo stojí
No zaborený v bahne lží, zloby a korupcie
svedomie zanáša sa jak tukom žila
možnože tam niekde ešte to malé dieťa žije
a možno len zajtra skoná človek-sviňa
Účtenky to nie sú z registračnej pokladne
snáď nakoniec odpíše sa i nám malý dlh
už v živote dostali sme pripomienky zásadné
radšej si prever účtovníctvo, kým zaklope smrť
Ľudský paragraf sa zvíja zľava doprava
raz syčí ako had, raz je vraj biela vrana
a či tá spravodlivosť cez zákon nastáva
keď nakoniec viac obstojí, kto sa britko háda
Rôzne inštancie stoja nad nami s palicou
musíš byť v kŕči a vravieť len na vyzvanie
učupený v kúte na postup dobrou pozíciou
zajtra možno i skutok lásky bude o base
Zatýkajú študentov ohlúpených dobou
no ktože im tie zvrátenosti pustil do hlavy?
Veď plný je svet všetkého a prichádza skoro
do ľudskej blízkosti – tie dietky skaziť
Máme však aj svätcov, veď pravda zvíťazí
už len treba chytro spísať právnu sťažnosť
tomu to dáko ide, nech sa mu pozrú do daní
v žiadosti uviesť: zhabať aspoň auto
Ktože z nás obstojí, nie je otázka na nás
ďalej si, ďalej, tie plané jazyky klebetia
rozhodni Ty, čo všetko vidíš, keď pozeráš
nech je to len smrť krásneho človeka