Kriste, dnes píšem Ti na deň Tvoj
cez ústa moje kalné od nadávky i hádok
dnes píšem Ti pre slávu Tvoju, nie žiar môj
dnes píšem, mohol byť som mŕtvy dávno
Vstávaš dnes z hrobu aj mojich hriechov
a včera zas som Ťa myšlienkou nivočil
či nepoučil som sa z pádu mojich predkov
či zas musel som byť jak tma nedobrý
Svietil si mi, keď som padal a bil si dušu
nádej Tvoja je nádejou mojou naveky
dal´ s pozor na mňa, nech ma nerozkúšu
zlé tvory i moje hriechy, keď bol som na zemi
Hrýzol som sa sám ako nevedomá mátoha
kde vtedy boli ste vy, všetci moji učitelia?
Veď učíte veľa – poznám krajiny i pohoria
no vedel som či nie o tých, čo zle duši velia?
Dnes to už však nie je mojím ospravedlnením
a bývam stále hnevlivý jak by som nepamätal
čo hriechy konajú nám, našim deťom i iným
a my dnes už vedomky robíme tie zverstvá
Pýtam sa, či vôbec je možné, to čo sa deje
pri toľkých kresťanoch a zlatých chrámoch
ja nie som sudca, no stačí nám oko bežné
by videli sme, uberáme sa my akou stranou
Vnútri je odpoveď na vojnu i bitky denné
my však stále čakáme, kým iný odpadne
potom nad hrobom Otčenáš súc odriekame
a na týždeň či dva vdovu plakať necháme
Potom zas bude tá zlá, čo chce i niečo zdediť
a to je nemožné – veď ide o náš majetok
radíme jej, by za manželom mala čím skôr ísť
že dietky svoje už i tak zaopatril závetom
Ja hovorím príkladmo, no neraz sa už stalo
že po ťažkej porobe sme si opäť tĺkli klince
do rúk tých ubitých z bitiek čo neboli dávno
a dnes sú bitky medzi nami také isté
Točí sa v kruhu bludnom ten náš svet
Kristus vstal, my slávime pri jednom stole
samí sme si hostia, domácich už dávno niet
jediný biely medzi nami je obrus i náš odev
Zajtra ako bude, či opäť v starej koľaji?
Veď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych – včera
zišli sme sa ten deň spolu krásne osláviť
zajtra však musíme oslavy zas bokom nechať